piatok 14. novembra 2014

Japan VII. (Stopovanie do Kagoshimy alias Najlepší deň v Japonsku!)

Prvý Novembrový Day off sa navždy zapíše do mojej pamäte nie len na Japonsko, ale celkovo do spomienok, ktoré udržiavam v hlave. Rozhodli sme sa, že tento týždeň nechceme sedieť doma a tak sme si zaumienili ísť do Kagoshimy samé (cca 30km). Keďže autobus tam je drahý a zarábame tu smiešne peniaze, chcela som skúsiť stopovať. (Okrem tohto dôvodu ma to aj vždy lákalo a chcela som to vyskúšať)
Nevedeli sme nakoľko sa môžeme spoliehať na môj plán, pretože som čítala rôzne reakcie stopárov. Niektorí písali, že Japonci ochotne zastavia, pretože chcú pomôcť.. iní zas, že Japonci sa boja, nepoznajú stopovanie atď.

Krátko po 9:00 sme opustili "dom" a vybrali sa smerom k letiskovej ceste s tabuľkou "Kagoshima". Chvíľku sme šaškovali pri ceste a potom sme sa rozhodli ísť dopredu a nájsť si nejaké seriózne miesto kde by mohlo nádejné auto možno aj zastaviť.
Ani nie po 20tich minútach od celého tohto stopovania za nami z opačnej strany cesty prišla žena, že či sa potrebujeme dostať do Kagoshimy, že je v aute so svojimi rodičmi, že nás môžu vziať.
Boli sme celé bez seba už len z tej ochoty, že sa za nami trepala cez cestu aby nám ponúkla odvoz a ešte sa aj vzdala svojho komfortu v malom aute v ktorom sme sa nakoniec vzadu tlačili traja.

Dokonca nám ponúkli aj spoločný obed, ktorý nám bolo blbé viac ako prijať-odmietnuť, tak sme prikývli  a po príchode do Kagoshimy sme si dali Japonsky Udon- čo je polievka s hrubými nudlami, ku ktorej si môžete dať hocičo z ponuky (vyprážané kura,zemiaky,ryžu v riase...) Bolo to naozaj chutné!
Vyhodili nás pri nákupnom centre a my sme im boli veľmi vďačné a v nemom úžase z toľkej ochoty týchto milých ľudí. Ešte nám aj počas cesty zastavili aby nás mohli odfotiť so sopkou Sakurajima.

Nákupné centrum bolo obrovské a my dezorientované. Obchody sa nám moc nepozdávali a tak sme len spravili fotky vo fotobúdke a išli smerom k našemu ďalšiemu cieľu, čo bola Kagoshimska ulička Tenmonkan. Medzi tým sme sa ešte zastavili prejsť sa Donutov, ktoré boli naozaj super, a super sladké:D
Cesta od Nákupaku k Tenmonkanu trvala asi polhodinu, medzi tým sme si ešte obzreli trh s bonsajmi, rôznymi pomarančovníkmi,kvetinkami, rastlinkami,kaktusmi.

Na prvý pohľad toto "centrum" nevyzeralo vábne, ale bol tu Daiso, čo mi vyhovovalo a našli sme ešte zopár obchodov, ktoré nám padli vhod. (Teraz už vieme, že sme to ani zďaleka neprešli celé a, že je tam toho omnoho viac ako sme si mysleli)

A ďalej nebezpečná cesta domov...


O 16:30 sme sa mali stretnúť s jedným týpkom z inetrpals.net, ale nejako nedorazil (vraj meškal a potom nás nevidel, čert to vem teraz) a tak sme sa rozhodli ísť naspäť a skúsiť stopovať. Preventívne sme počas cesty držali tabuľku "Kagoshima airport" a nahovárali si , že sa na nás možno usmeje šťastie.

Zrazu sa nám prihovoril nejaký týpek, že či ideme stopovať na letisko a my, že áno. Ešte s nami prehovoril pár viet a potom začal telefonovať, išiel blízko nás asi 5 minút a potom povedal, že sa má stretnúť s kamarátom a, že ten by nás možno hodil domov.
Neverili sme. Ale naozaj sme sa stretli s jeho kamarátom do 20tich minút.
Volal sa tuším Kej a bol učiteľ matematiky a fyziky. A jeho kamarát bol vraj architekt. Aj keď nevyzeral.

Keď už sme nasadali do auta, chytala nás panika. Dvaja neznámy týpci, jeden vyzerá podivne a vraj má byť architekt, ale išli sme do tohto risku. Medzi cestou sme zastali pri jeho údajnej firme, lebo vraj si niečo zabudol, pozorne som pozerala, že či nejde vytiahnut nejakú pílu či sekeru(:D), ale vytiahol len niečo podobné skateboardu a začal na tom blbnúť, keďže sme chceli mať túto neistú cestu za sebou, povedala som im, že sa ponáhľame, že ak nás nevezmú pochopíme to. Okamžite sadli do auta a architekt to trielil k letisku.

Úspešne sme dorazili k letisku a nám padol kameň zo srdca, že sme vystúpili živé a zdravé.
Doteraz nechápeme prečo nás vzali, pretože nám najprv povedal, že jeho kamoš býva blízko pri letisku a potom vysvitlo, že nebýva. Kej asi v polovičke cesty povedal, že bol na Slovensku pričom je to zvláštne, normálne by to človek asi spomenul ako prvú vec pri zoznámení, keď sa stretne so Slovákmi:D. Možno chyba v komunikácií, neviem. Každopádne nech mali hocičo za lubom nič sa nám nestalo a aj keď to možno bolo nebezpečné a nezodpovedné, bol to zážitok a ešte viac to okorenilo tento deň.

Zmenila som pohľad naJaponsko, stačilo ísť niekam sám, spoznať nových ľudí, spraviť niečo na vlastnú zodpovednosť, nebyť na nikoho naviazaný a tak si užiť naozaj úžasný deň.





3 komentáre:

  1. Ty jo, Japonsko, to je úplně jiný svět:) Jednou bych se tam chtěla jet podívat.
    ...//Instantní krása//...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Do Japonska bych se také jednou ráda podívala :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Great! If you like, you can join my giveaway here https://fashionskyfall.wordpress.com/2014/11/14/oasap-giveaway/

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za každý komentár:)