utorok 16. decembra 2014

Japan XI. (Stop za jednu minútu a kimoná


Predposledný Day off sme sa rozhodli zmeniť naše pôsobisko a tak sme nešli klasicky do Kagoshimy, ale do neďalekej Kirishimi (časť Kagoshimi) Vždy keď sme išli do Kagoshimy po ceste sme videli veľké nákupné centrum a takisto aj a tak sme vedeli kam chceme ísť. Do mobilu som si pofotila mapku, a Japonskú adresu a spoliehala sa na to, že tam nejak trafíme stopom.
Opäť nám vyšiel krásny slnečný deň, dokonca bolo aj dosť teplo tak sme boli radi, že nemusíme mrznúť. Cestou tam sme stopli auto veľmi rýchlo a to dve milé slečny jedná sa volala Nana a druhej meno som zabudla, dokonca sa po nás vrátili, pretože predtým nestihli odbočiť a zaviezli nás presne tam kam sme potrebovali. Vedeli trošku Anglicky a tak to bola pre nás veľmi príjemná cesta. Po veľkej nákupnej pár hodinovej horúčke kedy sme sa prehrabali tonou oblečenie a iných vecí sme si našli miesto v parku. Neskôr sme chceli ísť do Kirishimského chrámu, avšak ťažko si dáte poradiť od Japoncov v Kirishime, ktorí nevedia anglicky a tak nás nevedeli navigovať aj keby to radi spravili. Ostávalo nám zakotviť sa v Mc Donalde a ísť pomaličky domov. Cestou naspäť sme stopli auto až nečakanou rýchlosťou. Dovolím si povedať, že to bola minúta:D Zobrala nás milá rodinka s dvomi malými deťmi, ktorí taktiež vedeli anglicky mali sme teda šťastie na anglicky hovoriacích Japoncov. V stredu sme sa boli pozrieť v Yūsui-te, kde bola celá dedinka vysvietená vianočnými svetielkami.
Ďalší day off sa nám presunul z utorka, už na nedelu, pretože nám opäť zmenili pôsobisko práce a továreň má voľno vždy v nedelu. Výnimočne sme stopovali až tri autá, pretože sme najprv išli nakúpiť do Kirishimi, potom do Kagoshimi a domov. Mali sme šťastie na milých ľudí, ktorí sa s nami dokonca aj chceli fotiť:) Keď sme prišli domov, bola u nás naša kolegyna z továrne Keiko, ktorá nám doniesla Kimoná a obliekla nás do nich. Už som sa bála, že odídem bez toho.












nedeľa 7. decembra 2014

Japan X. (Sopka Sakurajima)

A je to tu! December. Posledné dva týždne a potom hurá naspäť na Slovensko. Každým výletom mi dochádza, že mi to bude chýbať, ale verím, že takéto výlety zažijem aj po Európe a proste aj tak sa teším domov a neostala by som tu.
Ostáva posledných pár dni práce, posledné výlety a baliť kufre. Tento utorok, ktorý bol ako jeden z posledných sme sa rozhodli ísť na Sakurajimu čo je činná sopka, ktorá je na ostrove, ktorý je obývaný. Bolo dosť hnusné počasie, ale rozhodli sme sa ísť do toho a tak sa nám podarilo stopnúť anglicky hovoriaci manželský párik, ktorí žije v Kjóte a je na výlete za rodinou.
Sakurajima ma očarila, bol to pekný výlet. Spravili sme si veľkúú prechádzku a každým krokom sa kochali sopkou, ktorá sa na nás pozerala, bol odtiaľ veľmi pekný výhľad na Kagoshimu.
Cestou naspäť sme skúsili stopovať pri mieste, ktoré sme minule našli a dúfali v úspech kde nám po polhodine mrznutia (už sme to chceli vzdať) zastavil chalan, ktorý povedal že nás vezme. Nemal cestu na letisko, ale aj tak nás vzal dokonca si išiel domov pre peňaženku, pretože letisko bolo ďaleko, alebo aspoň tak to zdôvodnil počas toho u nás nastalo pár podozrení avšak opäť sme dorazili živé a zdravé a spoznali ďalšieho veeeľmi ochotného, sympatického Japonca. 
Opäť sme zistili, že Japonci zmýšľajú úplne inak ako my. Keď nám nejde do hlavy prečo nás bez vedľajších úmyslov ide zaviesť 30 km od domu bez chcenia jediného yenu on myslí len na to ako pomôcť a spoznať nových ľudí:)
Ale stále je tu tá stránka kedy viem, že Japonci sú nelogickí, moc moc nelogickí (aspoň tí tu:D!)