A je to tu! December. Posledné dva týždne a potom hurá naspäť na
Slovensko. Každým výletom mi dochádza, že mi to bude chýbať, ale verím,
že takéto výlety zažijem aj po Európe a proste aj tak sa teším domov a
neostala by som tu.
Ostáva posledných pár dni práce, posledné
výlety a baliť kufre. Tento utorok, ktorý bol ako jeden z posledných sme
sa rozhodli ísť na Sakurajimu čo je činná sopka, ktorá je na ostrove,
ktorý je obývaný. Bolo dosť hnusné počasie, ale rozhodli sme sa ísť do
toho a tak sa nám podarilo stopnúť anglicky hovoriaci manželský párik,
ktorí žije v Kjóte a je na výlete za rodinou.
Sakurajima ma očarila, bol to pekný výlet. Spravili sme si veľkúú
prechádzku a každým krokom sa kochali sopkou, ktorá sa na nás pozerala,
bol odtiaľ veľmi pekný výhľad na Kagoshimu.
Cestou naspäť sme
skúsili stopovať pri mieste, ktoré sme minule našli a dúfali v úspech
kde nám po polhodine mrznutia (už sme to chceli vzdať) zastavil chalan,
ktorý povedal že nás vezme. Nemal cestu na letisko, ale aj tak nás vzal
dokonca si išiel domov pre peňaženku, pretože letisko bolo ďaleko, alebo
aspoň tak to zdôvodnil počas toho u nás nastalo pár podozrení avšak
opäť sme dorazili živé a zdravé a spoznali ďalšieho veeeľmi ochotného,
sympatického Japonca.
Opäť sme zistili, že Japonci zmýšľajú úplne
inak ako my. Keď nám nejde do hlavy prečo nás bez vedľajších úmyslov
ide zaviesť 30 km od domu bez chcenia jediného yenu on myslí len na to
ako pomôcť a spoznať nových ľudí:)
Ale stále je tu tá stránka kedy viem, že Japonci sú nelogickí, moc moc nelogickí (aspoň tí tu:D!)
Žiadne komentáre
Ďakujem za každý komentár:)